Samota
Samota
Samota takmer chrámova.
Hodiny natiahnuté dozadu.
Obrazy, vysuvajúce sa z pozadia-
veľké blanisté plátna,
na ktorých musia spomienky
domaľovať kresby detailov. Tieň ruže,
psia papuľa, pavúk ako slina
lepkavo klesajúca k zemi a vzápätí: rýchla
skladačka, pozasúvanie sa-
niekto vošiel-
predstavenie zlodejov sa náhle končí
na tom bode mysle, že nevieš vykročiť dalej,
iba ak do priepasti v ktorej číha
Márnosť... šedivá.